Pavol Hammel – Piesne live (2001)

 1. Cirkus leto

content here

 2. Cez plece

content here

 3. Ľudia

content here

 4. Keď pavúk svoje siete dotká

content here

 5. Margaret Steiffová

content here

 6. ZRPŠ

content here

 7. Dnes už viem

content here

 8. Osud stromov

content here

 9. Spievam si pieseň

content here

 10. Balada o smutnom Jánovi

content here

 11. Pred výkladom s hračkami

content here

 12. Mladosť

content here

 13. Učiteľka tanca

content here

 14. Listy do mora

content here

 15. Ako minule

content here

 16. Stále dokola

content here

 17. Žiť je luxus

content here

 18. Staré kone, nahé jazdkyne

content here

 19. Šesť starcov

content here

 20. Buď tma!

content here

 21. Koče plné ruží

content here

Skladby - texty / noty

1. Cirkus leto

Prišiel cirkus Leto,
principál je gavalier,
prišiel slávny cirkus Leto,
čo má vstupné za halier.

Prišiel cirkus Leto,
z oblohy má šapitó,
cirkus Leto patrí deťom,
zlatej trúbky tón.

Slnko s tvárou milých klaunov,
rozpálené zebry prechodov,
slnko s tvárou milých klaunov
je tu náhodou.

Prišiel cirkus Leto
s bodkovanou náladou,
v klietke z dažďa, vône kvetov
tisíc nápadov.

Svetom tiahnu za ním
lipicany detských snov,
maringotky detských prianí,
akrobati krásnych slov.

Každý z nás tam v detstve stával,
letná lúka – šťastná manéž,
dennodenne je tam nával,
tam sa nikdy nesklameš.

Prišiel cirkus Leto,
principál je gavalier,
prišiel slávny cirkus Leto,
čo má vstupné za halier.

Prišiel cirkus Leto,
z oblohy má šapitó,
cirkus Leto patrí deťom,
zlatej trúbky tón.

Slnko s tvárou milých klaunov,
rozpálené zebry prechodov,
slnko s tvárou milých klaunov
je tu náhodou.

(Boris Filan)

2. Cez plece

Už sa chlapec z detstva poberá,
už prerástol všetky čiarky na dverách,
už sa chlapec, už sa lúči,
už mu vzali zlatý kľúčik,
už sa chlapec, už sa poberá,
už sa chlapec poberá.

Zostal mu len prak a nožík,
pieseň, ktorú tajne zložil,
malý modrý kúsok leta,
všetko, čo si zapamätal,
vôňa stromov, farba polí,
tie najkrajšie prvé góly
a tváre kamarátov.

Silný a odvážny, plachý a nesmelý,
pobeží v ústrety tajomstvám dospelých,
pobeží v ústrety tajomstvám dospelých,
pobeží v ústrety tajomstvám dospelých.

Už sa chlapec z detstva poberá,
už prerástol všetky čiarky na dverách,
už sa chlapec, už sa lúči,
už mu vzali zlatý kľúčik,
už sa chlapec, už sa poberá,
už sa chlapec poberá.

Silný a odvážny, plachý a nesmelý,
pobeží v ústrety tajomstvám dospelých,
pobeží v ústrety tajomstvám dospelých,
pobeží v ústrety tajomstvám dospelých.

Detstvo nechal svojim bratom,
cez plece sa za ním obzerá,
už sa chlapec z detstva poberá,
už sa chlapec z detstva poberá.

(Boris Filan)

4. Keď pavúk svoje siete dotká

Keď pavúk svoje siete dotká
a jeseň zbiera lístie na pieseň,
ty mizneš v diaľke ako bodka
a najstudenší vietor vanie sem.

Keď pavúk svoje siete dotká
a jeseň má už pieseň v rukáve,
tu na stene len tvoja fotka
pripomína mi leto prchavé.

Keď pavúk svoje siete dotká,
ja nevládzem ťa naspäť zavolať,
clivota je nekonečne krotká
a slnko nevládze už na to hriať.

Keď pavúk svoje siete dotká,
tak trocha vždy sa naspäť zadívam,
a tvoja malá čierna bodka
už možno vôbec nie je pravdivá.

Tvár
so žiarou snov,
so žiarou snov,
so žiarou snov.

V nej jedno krásne dopoludnie
a vlasy smutne rozviate.

Keď pavúk svoje siete dotká
a jeseň zbiera lístie na pieseň,
ty mizneš v diaľke ako bodka
a najstudenší vietor vanie sem.

Keď pavúk svoje siete dotká,
tak trocha vždy sa naspäť zadívam,
a tvoja malá čierna bodka
už možno vôbec nie je pravdivá.

Tvár
so žiarou snov,
so žiarou snov,
so žiarou snov.

V nej jedno krásne dopoludnie
a vlasy smutne rozviate,
v nej jedno krásne dopoludnie
a vlasy smutne rozviate.

Keď pavúk svoje siete dotká…
Keď pavúk svoje siete dotká…
Keď pavúk svoje siete dotká…

(Kamil Peteraj)

5. Margaret Steiffová

Mestečko Goenningen, smutné a nevľúdne,
mestečko Goenningen, pred rokmi ako dnes.

Námestie s radnicou, kostolík za riekou,
z mestečka Goenningen je všade ďaleko.

Každý deň trvá tu sivé nekonečno,
ťažko byť v Goenningen starnúcou slečnou.

Marišku Steiffovú miloval kominár,
vždy, keď sa zvečerí, ticho naň spomína.

V mestečku Goenningen každý jej závidel
chlapca, čo lietať chcel, ale bol bez krídel.

Každý deň trvá tu sivé nekonečno,
ťažko byť v Goenningen starnúcou slečnou.

V dvorane slávy ľudskej pamäti
od vekov žiaria veľké mená,
v dvorane slávy ľudskej pamäti
chýba mi jedna žena.

Svadby a pôrody, staručká matrika,
Marišky Steiffovej, tej sa to netýka.

Tri sestry vydaté, Mariška najstaršia,
v podivnom kláštore uprostred cudzích šiat.

Za strojom šijacím s láskou a nehou
spísala svoje sny švabachom stehov.

Mnohí z vás to azda nevedia:
na jeseň v tisíc deväťsto treťom
krajčírka vymyslela deťom
plyšového medveďa.

V dvorane slávy ľudskej pamäti
od vekov žiaria veľké mená,
v dvorane slávy ľudskej pamäti
chýba mi jedna žena.

Krajčírka z Goenningen Margaret Steiffová
vymyslela deťom plyšového medveďa.

(Boris Filan)

7. Dnes už viem

Vždy, keď Cpília krásny strom, viem, že sa Gvráti,
v dyme, Dmiv daždi, v ústiach riek, v nežnom Gsmútku zápaliek,
keď sa Crúca niečí dom, je mi ho Gľúto
aj keď Dmimôžu ďalej bývať v ňom návrat G7dáva šancu dvom.

Dnes už Cviem, keď láska stráca dych, to sa Emistáva.
Som z Ctých, čo vie, že v útekoch je skrytý Gnávrat.
Toľko Csnov o slávnych útekoch a Emivážna múdrosť návratov
vždy do Ftej istej vstúpiš, niet viac Criek.

Žiaľ, až Fmidnes to viem, to viem, už Cviem to, čo Fmidávno, dávno vie, už Cvie,
každá z Fmimúdrych žien to vie, hm… Cžiaľ až Fmidnes to viem, Cčo s tým…

Koľko býva márnych strát, kto ich zváži.
Ach, koľko býva strát, keď túžiš všetko vzdať.
Vždy, keď pília krásny strom, je mi ho ľúto.
Vždy, keď pília krásny strom, som s ním, som v ňom, som on.

Dnes už viem, keď láska stráca dych, to sa stáva.
Som z tých, čo vie, že v útekoch je skrytý návrat.
Koľko snov o slávnych útekoch a vážna múdrosť návratov,
vždy do tej istej vstúpiš, niet riek.

Dnes už viem, keď láska stráca dych, to sa stáva.
Som z tých, čo vie, že v útekoch je skrytý návrat.
Koľko snov o slávnych útekoch a vážna múdrosť návratov,
vždy Fdo tej istej Gvstúpiš, niet viac Criek.

Žiaľ, až dnes to viem, to viem, už viem. To, čo dávno dávno vie už vie.
Každá z múdrych žien to vie, už vie. Žiaľ, až dnes to viem, čo s tým.

8. Osud stromov

Osud stromov píšu dráhy hviezd,
osud stromov dvíha vietor do korún,
jediný strom má dosť síl ho niesť,
kôrou skrýva svoju pokoru,
kôrou skrýva svoju pokoru.

Mocný, čistý, stále sám,
stráži v lístí dávne tajomstvá.

Vždy tu stál a bude stáť.

Ako pomník skromných bude stáť,
ako pomník sily života.

Rastie v každom z nás
ten posledný strom.

Osud stromov, večná bolesť lyka,
osud stromov hlbší ako korene,
všetkých sa nás osud stromov týka,
čas už dáva tiché znamenie,
čas už dáva tiché znamenie.

Mocný, čistý, stále sám,
stráži v lístí dávne tajomstvá.

Vždy tu stál a bude stáť.

Ako pomník skromných bude stáť,
ako pomník sily života.

Rastie v každom z nás
ten posledný strom.

(Boris Filan)

10. Balada o smutnom Jánovi

Na konci bieleho domu
býval Ján,
chcel nosiť kvety – nemal komu,
mládenec Ján

Smútok je večer ostrý ako nôž
a bol s ním Ján,
cez okno vošli Pravda a Lož,
mohol si vybrať Ján

Mohol si vybrať Pravdu a Lož
slabý Ján,
mohol si vybrať Pravdu a Lož
váhavý Ján

Mladú, krásnu a vábivú
Lož videl Ján,
starú, všednú a plesnivú
Pravdu spoznal Ján

Večer je tupý ako nôž,
stratený je Ján,
odišli navždy Pravda a Lož,
zostal len smútok a Ján

Človek je navždy sám,
kei spozná Pravdu a Lož,
človek je navždy sám
tak ako Ján

Smiech je praskot suchých konárov,
to vie i Ján,
smiech je praskot suchých konárov,
mŕtvy je Ján

(Boris Filan)

11. Mladosť

GMladosť to nie je len Dbez vrások tvár
v občianskom zápis že Gmáš rokov pár
len krásna nádej, že Dvšetko už vieš
krajinou lásky kde Gtúlať sa smieš.

CMladosť je nádej a Gje niečo viac
Emi
Viac ako snívať,
Av oblakoch bývať
Emi
v noci sa dívať
Dna mesiac …

GVieme byť vážny a Dvieme sa smiať
Dostávať lásku a Gpriateľstvo dať
C
Vo vlasoch hviezdy a Gdni plné krás
D
Mladosť je zázrakov Gčas.

14. Ako minule

AZobudil sa hranatý a nabrúsený ako žiletka,
sám seba si pred zrkadlom zobral za svedka.
Naplánoval Dvšetko, ešte kým bol vo vani,
ako Eskúsi prevrátiť svet hore nohami.

Napíše a bude kričať, všetko oznámi,
o neschopných povie pravdu, najmä o známych.
Minulosť, ten starý lístok, roztrhnúť a zahodiť,
stopercentne rozhodnutý, že sa znova narodí.

ANajprv zašiel k holiDčovi a s Aodvahou na nuDle
Apovedal len potiEchúčky: „AProsím, ako minule. Prosím, ako minule“.

Najprv zašiel k holičovi a s odvahou na nule
povedal len potichúčky: „Prosím, ako minule“.

Najprv zašiel k holičovi a s odvahou na nule
povedal len potichúčky: „Prosím, ako minule“.
Všetko ako minule.

16. Žiť je luxus

EŽiť je riadny luHxus, chce to tučnú Ebuksu
EAko inak Hzakryť svoju chudoC#mibu
A, H
F#midoklepať to Amislušne do hroEbu.

Žiť to stojí prachy chce to správne páky
Ako inak byť tým čím tak veľmi chceš
Ako horieť keď vieš že navždy vychladneš.

ANiekto z toho GzcvokaEtie
F#dimNiekto stratí charakEter
ANiekto v Boha GuveE
V jeho F#mivyššie AmizámeEry

ENa všetHkých však čaká večný Ezber
Pane Bože Hdúfam že tam je už Emier
ja F#midúfam Amiže tam je už Emier

Žiť je tuhý tabak, duša tá je slabá
Ako spojiť krásu s hnusom kto to vie
Ako s vkusom zvládnuť to umenie

Žiť je čierna próza, láska nežná hrôza
Ako v pekle nájsť tie pravé hodnoty
Ako žiť ten život ktorý sa nám nehodí

Žiť je krásna vec ak vieš na čo je to dobré
Žiť je krásna vec ak vieš na čo je to dobré
Ak vieš na čo je to dobré

Žiť je krásna vec ak vieš na čo je to dobré
Žiť je krásna vec ak vieš na čo je to dobré
Ak vieš na čo je to dobré

17. Staré kone a nahé jazdkyne

Vraj staré kone krásne nosia nahé jazdkyne
Vraj nozdry sa im pri tom rosia, keď sú nevinné
Byť chrbátom tých starých koní, ej, to by bol cval
Nežne by som sa dolu sklonil, telo hore vzal

Vraj staré kone krásne nosia nahé jazdkyne
Vraj nozdry sa im pri tom rosia, keď sú nevinné
Rád letel by som mladým behom, les ten by nás kryl
A počuť by bol žrebcov rehot, smiech tých krásnych chvíľ

Už viem, čo je šťastie, nahá jazdkyňa
Čo na starom chrbte koňa jazdiť začína
Už viem, čo je šťastie, kôň ho prináša
Keď na chrbte nahé dievča niekam unáša.

P.Hammel – K.Peteraj