Spievam si pieseň

 1. Spievam si pieseň

content here

 2. Ráno

content here

 3. Medulienka

content here

 4. Bláznove byty

content here

 5. Biely bocian

content here

 6. Stretnutie s tichom

content here

 7. Cirkus leto

content here

 8. Podnájom

content here

 9. Keď pavúk svoje siete dotká

content here

 10. Poď

content here

 11. Cez plece

content here

 12. Dnes už viem

content here

 13. Margaréta Steiffová

content here

 14. S holubom na hlave

content here

 15. Rady dcéram

content here

 16. Stále dokola

content here

Skladby - texty / noty

1. Spievam si pieseň

C, C, F6, C CLen aby som si Emi/Hchviľu ukrátil
Dmipreto si G7pieseň Cspievam
Ckoľko mincí som Emi/Hna ňu utratil
Dmito G7nikto nepoCvie vám
Fprastarých smútkov G7rárohy Cpršia Fz oblohyC
G
preto si teraz Dmitúto pieBseň Bspievam G, C

Všetko na svete má svoj čas
príde raz na hodiny
všetko sa v životě skončí raz
zostane kopeček z hliny
zakalia hmly jesene oči bezesenné
napokon zvýši iba tá kopka z hliny

Za lásku k ľudom príde odmena
to pre rozpravku platí
dobre chápem čo to znamená
všetko raz čaro ztratí
na prerevanom námestí spln mi vyveští
okamih v ktorom každá vec čaro ztratí

Veď raz smiech a žarty prestanú
zostane iba pieseň
pre ňu z hrobov mŕtvi nevstanú
povstane iba tieseň
čas ako voda uteká v tvári človeka.
chvíľu si krátim a preto si pieseň spievam

G, G, C, C … 

3. Medulienka

AmiMedulienka je moja GlDásEka,
Amivodievam ju večer Gdo záD,Ehrad,
Cspievam Gjej len o sedmikCrásGkach,
Cučím Gju, čo dať, Cčo nezoEbrať.

Medulienka je moja láska,
sestra srdca môjho belostná,
spievam jej len o sedmikráskach,
pod vankúš jej dávam hviezd plný snár.

Potom Apríde k Enám
tichý Dhosť, tichý Ahosť,E
povieš: A„Mám, už Emám
lásky Hmidosť, Elásky Adosť!“

Medulienka, kde si ? Odletíš,
krásne slová nesieš ktoviekam,
dúfam, že tú hviezdu nestratíš,
neviem, či sa z toho spamätám.

Už neAviem, či Edám
inej Dmeno MeduAlienkaE,
Už neAviem, či Edám
inej Hmimeno EMeduAlienka.

Daram da …
Medulienka

4. Bláznové byty

Chcel som bývať na chodníku,
na chodníku do poľa,
prežiť s tebou lásku tichú,
ty však si tam nebola,
ty však si tam nebola.

Chcel som bývať v strunách huslí,
Život by bol ako slák,
kam tie chvíle, kam len ušli,
zoškrabal sa aj ten lak,
zoškrabal sa aj ten lak.

Chcel som bývať niekde hore,
Pánu Bohu za chrbtom,
vidieť letné rána skoré,
ale padol aj ten dom,
ale padol aj ten dom.

Chcel som bývať vo vagóne,
ktorý nikam nechodí,
ty si myslíš dodnes o mne,
Že ma lákal vždy len dym,
Že ma lákal vždy len dym.

Teraz bývam riadne v byte,
ale v duchu stále som
v poli, v husliach, v lesnom kryte,
v skvelých bytoch pre bláznov,
v skvelých bytoch pre bláznov

(Kamil Peteraj)

5. Biely bocian

Rád sa pýtam,
tak rád sa ťa pýtam,
čo do komína
nosí bocian.

Rád sa pýtam,
tak rád sa ťa pýtam,
či v noci príde,
príde v noci k nám.

Možno má v hniezde hrnček,
hrnček šťastia má,
možno má hrnček šťastia
biely bocian tam.

Dám ti krídla,
tak rád ti dám krídla
v nebi sa skryme,
tam, kam bocian.

Dám ti krídla,
tak rád ti dám krídla
a poletíme
tam, kam bocian.

Možno má za komínom
modrých šarkanov,
možno má za komínom
batoh krásnych snov.

(Kamil Peteraj)

6. Stretnutie s tichom

Dmaj7Vybral som sa v noci Emi na stretnutie s tichom
Pomaličky mizlo mesto za taxíkom

Cesta bola mokrá, pole tmavo spalo
Vystúpil som z auta, ticho tam už stálo

V ošarpaných šatách podjesennej noci
Kráčal som s ním ticho sklonený a bosý

GmiTak som k ránu kráčal Hmiplný toho ticha
GmiPočúval som život ako zo mňa Ddýcha
GmiPočúval som vietor, Hmiako lístie ráta
GmiVítali ma stromy ako svojho Dbrata

Odvtedy už chodím na stretnutie s tichom
Ponúka ma svojim chlebom, vôňou kríkov

Odvtedy sme s tichom starí dobrí známi
Chodí so mnou všade, keď som sebou samým

7. Cirkus leto

Prišiel cirkus Leto,
principál je gavalier,
prišiel slávny cirkus Leto,
čo má vstupné za halier.

Prišiel cirkus Leto,
z oblohy má šapitó,
cirkus Leto patrí deťom,
zlatej trúbky tón.

Slnko s tvárou milých klaunov,
rozpálené zebry prechodov,
slnko s tvárou milých klaunov
je tu náhodou.

Prišiel cirkus Leto
s bodkovanou náladou,
v klietke z dažďa, vône kvetov
tisíc nápadov.

Svetom tiahnu za ním
lipicany detských snov,
maringotky detských prianí,
akrobati krásnych slov.

Každý z nás tam v detstve stával,
letná lúka – šťastná manéž,
dennodenne je tam nával,
tam sa nikdy nesklameš.

Prišiel cirkus Leto,
principál je gavalier,
prišiel slávny cirkus Leto,
čo má vstupné za halier.

Prišiel cirkus Leto,
z oblohy má šapitó,
cirkus Leto patrí deťom,
zlatej trúbky tón.

Slnko s tvárou milých klaunov,
rozpálené zebry prechodov,
slnko s tvárou milých klaunov
je tu náhodou.

(Boris Filan)

8. Podnájom

Slnko visí ako kufor s májom,
sťahujem sa k tebe na podnájom,
sťahujem sa k tebe na podnájom.

Mám len skriňu plnú nôt a piesní,
mám aj budík, aby som bol presný,
mám aj budík, aby som bol presný.

Na začiatok netreba mať veľa,
stačí, že sme majiteľmi cieľa.

Stačí, že sme majiteľmi cieľa.

Stačí nám, že vieme kresliť domy,
vieme deliť zlé aj dobré dvomi,
stačí nám, že štyri steny máme,
ostatné – to predsa príde samé.

Na začiatok netreba mať veľa,
stačí, že sme majiteľmi cieľa.

Stačí, že sme majiteľmi cieľa.

Slnko visí ako kufor s májom,
sťahujem sa k tebe na podnájom,
sťahujem sa k tebe na podnájom.

Mám len skriňu plnú nôt a piesní,
mám aj budík, aby som bol presný,
mám aj budík, aby som bol presný.

Na začiatok netreba mať veľa,
stačí, že sme majiteľmi cieľa.

Stačí, že sme majiteľmi cieľa.

(Kamil Peteraj)

9. Keď pavúk svoje siete dotká

Keď pavúk svoje siete dotká
a jeseň zbiera lístie na pieseň,
ty mizneš v diaľke ako bodka
a najstudenší vietor vanie sem.

Keď pavúk svoje siete dotká
a jeseň má už pieseň v rukáve,
tu na stene len tvoja fotka
pripomína mi leto prchavé.

Keď pavúk svoje siete dotká,
ja nevládzem ťa naspäť zavolať,
clivota je nekonečne krotká
a slnko nevládze už na to hriať.

Keď pavúk svoje siete dotká,
tak trocha vždy sa naspäť zadívam,
a tvoja malá čierna bodka
už možno vôbec nie je pravdivá.

Tvár
so žiarou snov,
so žiarou snov,
so žiarou snov.

V nej jedno krásne dopoludnie
a vlasy smutne rozviate.

Keď pavúk svoje siete dotká
a jeseň zbiera lístie na pieseň,
ty mizneš v diaľke ako bodka
a najstudenší vietor vanie sem.

Keď pavúk svoje siete dotká,
tak trocha vždy sa naspäť zadívam,
a tvoja malá čierna bodka
už možno vôbec nie je pravdivá.

Tvár
so žiarou snov,
so žiarou snov,
so žiarou snov.

V nej jedno krásne dopoludnie
a vlasy smutne rozviate,
v nej jedno krásne dopoludnie
a vlasy smutne rozviate.

Keď pavúk svoje siete dotká…
Keď pavúk svoje siete dotká…
Keď pavúk svoje siete dotká…

(Kamil Peteraj)

11. Cez plece

Už sa chlapec z detstva poberá,
už prerástol všetky čiarky na dverách,
už sa chlapec, už sa lúči,
už mu vzali zlatý kľúčik,
už sa chlapec, už sa poberá,
už sa chlapec poberá.

Zostal mu len prak a nožík,
pieseň, ktorú tajne zložil,
malý modrý kúsok leta,
všetko, čo si zapamätal,
vôňa stromov, farba polí,
tie najkrajšie prvé góly
a tváre kamarátov.

Silný a odvážny, plachý a nesmelý,
pobeží v ústrety tajomstvám dospelých,
pobeží v ústrety tajomstvám dospelých,
pobeží v ústrety tajomstvám dospelých.

Už sa chlapec z detstva poberá,
už prerástol všetky čiarky na dverách,
už sa chlapec, už sa lúči,
už mu vzali zlatý kľúčik,
už sa chlapec, už sa poberá,
už sa chlapec poberá.

Silný a odvážny, plachý a nesmelý,
pobeží v ústrety tajomstvám dospelých,
pobeží v ústrety tajomstvám dospelých,
pobeží v ústrety tajomstvám dospelých.

Detstvo nechal svojim bratom,
cez plece sa za ním obzerá,
už sa chlapec z detstva poberá,
už sa chlapec z detstva poberá.

(Boris Filan)

12. Dnes už viem

Vždy keď pília krásny strom
viem, že sa vráti
v dyme, v daždi, v ústiach riek
v nežnom smútku zápaliek

Keď sa rúca niečí dom
je mi ho ľúto
aj keď ďalej môžu bývať v ňom
návrat dáva šancu dvom

Dnes už viem keď láska stráca dych
– to sa stáva
som z tých čo vie, že v útekoch je skrytý návrat

Toľko snov o slávnych útekoch
a vážna múdrosť návratov
vždy do tej istej vstúpiš
niet viac riek

Žiaľ až dnes to viem
ja viem
to čo dávno vie, už vie
každá z múdrych žien to vie
čo s tým

Koľko býva márnych strát
kto ich zváži
ach, koľko býva strát
keď túžiš všetko vzdať

Vždy keď píla krásny strom
viem, že sa vráti
vždy keď píla krásny strom
som s ním, som v ňom, som on

Dnes už viem keď láska stráca dych
– to sa stáva
som z tých čo vie, že v útekoch je skrytý návrat

Toľko snov o slávnych útekoch
a vážna múdrosť návratov
vždy do tej istej vstúpiš
niet viac riek

(Boris Filan)

13. Margaréta Steiffová

Mestečko Goenningen, smutné a nevľúdne,
mestečko Goenningen, pred rokmi ako dnes.

Námestie s radnicou, kostolík za riekou,
z mestečka Goenningen je všade ďaleko.

Každý deň trvá tu sivé nekonečno,
ťažko byť v Goenningen starnúcou slečnou.

Marišku Steiffovú miloval kominár,
vždy, keď sa zvečerí, ticho naň spomína.

V mestečku Goenningen každý jej závidel
chlapca, čo lietať chcel, ale bol bez krídel.

Každý deň trvá tu sivé nekonečno,
ťažko byť v Goenningen starnúcou slečnou.

V dvorane slávy ľudskej pamäti
od vekov žiaria veľké mená,
v dvorane slávy ľudskej pamäti
chýba mi jedna žena.

Svadby a pôrody, staručká matrika,
Marišky Steiffovej, tej sa to netýka.

Tri sestry vydaté, Mariška najstaršia,
v podivnom kláštore uprostred cudzích šiat.

Za strojom šijacím s láskou a nehou
spísala svoje sny švabachom stehov.

Mnohí z vás to azda nevedia:
na jeseň v tisíc deväťsto treťom
krajčírka vymyslela deťom
plyšového medveďa.

V dvorane slávy ľudskej pamäti
od vekov žiaria veľké mená,
v dvorane slávy ľudskej pamäti
chýba mi jedna žena.

Krajčírka z Goenningen Margaret Steiffová
vymyslela deťom plyšového medveďa.

(Boris Filan)

15. Rady dcéram

ADávam dcéram aspoň pár
nevyhnutných Drád
a viem, že mi neveria.
ATajne dúfam, že tí ich
Dvojmetrový priateDlia
Sú slušnejAší ako som bol ja
Sú Dslušnejší ako som bol ja.A

Vieš Hmiakí sú dnešní chlapci
ARadšej si vždy vezmi taxík
HmiA ak zmeškáš zavolaj
AVieš, že vám chcem Evšetko, všetko Anaj
Never básA/Cisňam, románovým Dhrdinom
AŽivot ten A/Cisje celkom Do inomA
Žiadny A/Cisprivát, žiadne Dpostele
AAko si raz Fismidievča ľahA/Cisne
Tak si DusteAlie.

Aj keď mám rád svoje dcéry
Musím sa stým dáko zmieriť
Že aj na ne príde rad
Nádej prvá zomiera.