Unplugged

Živá nahrávka z akustického koncertu v Koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu v Bratislave. Okrem Hammela a skupiny Prúdy v obsadení Andrej Šeban, Peter Binder, Juraj Griglák a Marcel Buntaj spoluúčinkujú vokalistky Soňa Norisová a Helena Krajčiová, sláčikový orchester Bratislavskí sólisti a ako hostia Marián Varga a Ján Lauko.

 1. Stretnutie s tichom

content here

 2. Čierna ruža

content here

 3. Cez plece

content here

 4. Cirkus Leto

content here

 5. S tebou by som chcel…

content here

 6. Pred výkladom s hračkami

content here

 7. Klamár

content here

 8. Ako minule

content here

 9. Smutná ranná električka

content here

 10. Keď pavúk svoje siete dotká

content here

 11. Ja nemám lásku v malíčku

content here

 12. Kto je kto

content here

 13. Možno

content here

 14. Záverečná

content here

 15. Zabudnutí

content here

 16. Po písmenku

content here

 17. Medulienka

content here

 18. Až dospievam poslednú

content here

Skladby - texty / noty

2. Čierna ruža

AmiZdá sa ti nudný celý Gsvet,
Aminiet v ňom rytierov, lásky Gniet.
DmiZa pohľad Dmi/Cnikto Bbnedá ti Amihrad,
Dminezahrá Dmi/Cpod oknom: Bb„Mám ťa Amirád.“,
Dminezahrá Gpod oknom,
Dminezahrá Gpod oknom:
DmiMCám BbAmiťa Dmirád.“Ami.
DVinu má Ana tom Cmalá čierna Gruža.
DVinu má Ana tom Cmalá čierna Gruža.
Áááááá…
Tú ružu stráži na blatách
chiméra v sivých záplatách.
Popros ju, paniu prastarú,
možno ti dá ružu do daru,
možno ti ružu dá,
možno ti ružu dá,
ružu do daru.
Tak môžeš získať malú čiernu ružu.
Tak môžeš získať malú čiernu ružu.
Ááááá ..
Potom tú ružu na stôl daj,
denne jej vodu vymieňaj.
Čarovný puk sa otvorí
a srdce láskou zahorí,
a srdce láskou,
a srdce láskou,
láskou zahorí.
To všetko zmôže malá čierna ruža.

3. Cez plece

Už sa chlapec z detstva poberá,
už prerástol všetky čiarky na dverách,
už sa chlapec, už sa lúči,
už mu vzali zlatý kľúčik,
už sa chlapec, už sa poberá,
už sa chlapec poberá.

Zostal mu len prak a nožík,
pieseň, ktorú tajne zložil,
malý modrý kúsok leta,
všetko, čo si zapamätal,
vôňa stromov, farba polí,
tie najkrajšie prvé góly
a tváre kamarátov.

Silný a odvážny, plachý a nesmelý,
pobeží v ústrety tajomstvám dospelých,
pobeží v ústrety tajomstvám dospelých,
pobeží v ústrety tajomstvám dospelých.

Už sa chlapec z detstva poberá,
už prerástol všetky čiarky na dverách,
už sa chlapec, už sa lúči,
už mu vzali zlatý kľúčik,
už sa chlapec, už sa poberá,
už sa chlapec poberá.

Silný a odvážny, plachý a nesmelý,
pobeží v ústrety tajomstvám dospelých,
pobeží v ústrety tajomstvám dospelých,
pobeží v ústrety tajomstvám dospelých.

Detstvo nechal svojim bratom,
cez plece sa za ním obzerá,
už sa chlapec z detstva poberá,
už sa chlapec z detstva poberá.

(Boris Filan)

4. Cirkus Leto

Prišiel cirkus Leto,
principál je gavalier,
prišiel slávny cirkus Leto,
čo má vstupné za halier.

Prišiel cirkus Leto,
z oblohy má šapitó,
cirkus Leto patrí deťom,
zlatej trúbky tón.

Slnko s tvárou milých klaunov,
rozpálené zebry prechodov,
slnko s tvárou milých klaunov
je tu náhodou.

Prišiel cirkus Leto
s bodkovanou náladou,
v klietke z dažďa, vône kvetov
tisíc nápadov.

Svetom tiahnu za ním
lipicany detských snov,
maringotky detských prianí,
akrobati krásnych slov.

Každý z nás tam v detstve stával,
letná lúka – šťastná manéž,
dennodenne je tam nával,
tam sa nikdy nesklameš.

Prišiel cirkus Leto,
principál je gavalier,
prišiel slávny cirkus Leto,
čo má vstupné za halier.

Prišiel cirkus Leto,
z oblohy má šapitó,
cirkus Leto patrí deťom,
zlatej trúbky tón.

Slnko s tvárou milých klaunov,
rozpálené zebry prechodov,
slnko s tvárou milých klaunov
je tu náhodou.

(Boris Filan)

5. S tebou by som chcel...

GS tebou by som chcel C9veslovať,
alebo Gpíliť drevoC9
G
rozumieť si aj C9bez slov
a vyplaGkať sa spevomC9

Tak poďme Emi11vyskúšať celú Hmistupnicu
krásnych Cbolestí jednu po Gdruhej
Ja viem, že Emi11pochopia známi Hmineznámi
že tak Cnemal Grád nikto pred Dnami

S tebou by som chcel vyriešiť
jeden večný problém
ako je možné spolu žiť
vychádzať pri tom dobre

6. Pred výkladom s hračkami

Často som dlho stál
pred výkladom s hračkami
Hľadel som na bubny
medzi plyšovými mačkami
Bol zo mňa chlapec
s modrými očami

S láskou k mamičke,
k otcovi, k celému svetu

Chlapec po všetkom túži
a všetko môže mať
Bubon, mačku, celý svet

Znova som dlho stál
pred výkladom s hračkami

Bez lásky k mamičke,
k otcovi, k celému svetu

Modré oči mi zostali
ale stratil som
bubon, mačku, celý svet

(Boris Filan)

8. Ako minule

Zobudil sa hranatý a nabrúsený ako žiletka,
sám seba si pred zrkadlom zobral za svedka.
Naplánoval všetko, ešte kým bol vo vani,
ako skúsi prevrátiť svet hore nohami.

Napíše a bude kričať, všetko oznámi,
o neschopných povie pravdu, najmä o známych.
Minulosť, ten starý lístok, roztrhnúť a zahodiť,
stopercentne rozhodnutý, že sa znova narodí.

Najprv zašiel k holičovi a s odvahou na nule
povedal len potichúčky: „Prosím, ako minule“.

Zobudil sa hranatý a nabrúsený ako žiletka,
sám seba si pred zrkadlom zobral za svedka.
Minulosť, ten starý lístok, roztrhnúť a zahodiť,
stopercentne rozhodnutý, že sa znova narodí.

Najprv zašiel k holičovi a s odvahou na nule
povedal len potichúčky: „Prosím, ako minule“.

Všetko ako minule.

(Boris Filan)

10. Keď pavúk siete dotká

Keď pavúk svoje siete dotká
a jeseň zbiera lístie na pieseň,
ty mizneš v diaľke ako bodka
a najstudenší vietor vanie sem.

Keď pavúk svoje siete dotká
a jeseň má už pieseň v rukáve,
tu na stene len tvoja fotka
pripomína mi leto prchavé.

Keď pavúk svoje siete dotká,
ja nevládzem ťa naspäť zavolať,
clivota je nekonečne krotká
a slnko nevládze už na to hriať.

Keď pavúk svoje siete dotká,
tak trocha vždy sa naspäť zadívam,
a tvoja malá čierna bodka
už možno vôbec nie je pravdivá.

Tvár
so žiarou snov,
so žiarou snov,
so žiarou snov.

V nej jedno krásne dopoludnie
a vlasy smutne rozviate.

Keď pavúk svoje siete dotká
a jeseň zbiera lístie na pieseň,
ty mizneš v diaľke ako bodka
a najstudenší vietor vanie sem.

Keď pavúk svoje siete dotká,
tak trocha vždy sa naspäť zadívam,
a tvoja malá čierna bodka
už možno vôbec nie je pravdivá.

Tvár
so žiarou snov,
so žiarou snov,
so žiarou snov.

V nej jedno krásne dopoludnie
a vlasy smutne rozviate,
v nej jedno krásne dopoludnie
a vlasy smutne rozviate.

Keď pavúk svoje siete dotká…
Keď pavúk svoje siete dotká…
Keď pavúk svoje siete dotká…

(Kamil Peteraj)

16. Po písmenku

Plakal by som, ale nemám za čím,
myslel by som, nemám na koho.
Po písmenku si tú pieseň značím,
opíja ma ako alkohol.

Po písmenku, po písmenku ďalšie,
ani toľkých v abecede niet,
koľko zrád a podlosti a falše,
nepozeraj, nedívaj sa späť.

Plakal by som, ale nemám za čím,
myslel by som, nemám na koho.
Po písmenku si tú pieseň značím,
opíja ma ako alkohol.

Po písmenku, po písmenku ďalšie,
ani toľkých v abecede niet,
koľko zrád a podlosti a falše,
nepozeraj, nedívaj sa späť.

Medzi nami je už všetko jasné,
aj tá láska, aj tie rozchody.

Po písmenku, po písmenku ďalšie,
ani toľkých v abecede niet,
koľko zrád a podlosti a falše,
nepozeraj, nedívaj sa späť.

Medzi nami je už všetko jasné,
aj tá láska, aj tie rozchody.
Kameň, kameň zahodený do vody,
kameň, kameň zahodený do vody.

(Pavol Hammel – Miroslav Válek)

17. Medulienka

Medulienka je moja láska,
vodievam ju večer do záhrad,
spievam jej len o sedmikráskach,
učím ju, čo dať, čo nezobrať.

Medulienka je moja láska,
sestra srdca môjho belostná,
spievam jej len o sedmikráskach,
pod vankúš jej dávam hviezd plný snár.

Potom príde k nám
tichý hosť, tichý hosť,
povie: „Mám, už mám
lásky dosť, lásky dosť!“

Medulienka, kde si?, odletíš,
krásne slová nesieš ktoviekam,
dúfam, že tú hviezdu nestratíš,
neviem, či sa z toho spamätám.

Už neviem, či dám
inej meno Medulienka,
už neviem, či dám
inej meno Medulienka.

(Kamil Peteraj)

18. Až dospievam poslednú

AAž dospievam DposledA
Aoholím si EAzy
Azbalím struny z DgitaAry
Akostým čo mi EslúAžil
Epriznám všetky Avrásky
Dzložím okuAliare
Ezbohom dávne Alásky
Hzbohom známe Etváre

Zostanú len sedadlá
a javisko prázdne
môj hlas do tmy hľadiska
naposledy zaznie
aj keď niekto uvidí ako mi je ľúto
jednu z nich si zoberiem
možno práve túto

AAž dospievam poslednúC#
dám si účet zrátať
F#micelými ho zaplaHtím
a drobné mi vrátia
Dna posledný autobus
Ev puzdre aspoň nápev
Cdimpôjde som mnou smutný Ján
ten ma iste Achápe D, A 

CAž dospievam poslednú
oholím si fúzy
zbalím struny z gitary
kostým čo mi slúžil
zložím okuliare
priznám všetky vrásky
zbohom známe tváre
zbohom dávne lásky

Až dospievam poslednú
dám si zrátať účet
na vrátnici odovzdám
aj notové kľúče
na posledný autobus
v puzdre aspoň nápev
pôjde so mnou smutný Ján
ten ma iste chápe
Môj hlas do tmy hľadiska
naposledy zaznie
zostanú len sedadlá
a javisko prázdne