Bluesová tvár Pavla Hammela

To, že Pavol Hammel je spolustaviteľom základov slovenskej rockovej a popovej hudby a pesničkárstva, nespochybňuje nikto. Podaktorí si však možno nevšimli, že Hammel žije v dôslednom prítomnom čase a činorodo obýva úplne súčasné hudobné priestory. 

No povedzte, kto si dovolí urobiť celovečerný koncert nieže bez jediného hitu, ale ani všeobecne známejšej piesne? Hammel taký frajer je. On sám si uvedomuje, že učiteľky tanca a stretnutia rodičov a priateľov našich škôl, kde sa spomína pri poslednom litri vína, mu urobili slávu (aj keď ich je v jeho 45-albumovej diskografii úplná menšina), ale pre isté publikum aj trochu medvediu službu – obľúbil si ho ľud, ale pre niektorých poslucháčov, ktorí majú radi, povedzme, silnejšie a mnohovrstvové výpovede, sa možno bude spájať práve s takýmito pesničkami. A to je veľmi nefér, lebo Hammel takéto hlboké výpovede má, má ich veľké množstvo a nemusel na nich ani spolupracovať s Mariánom Vargom.

Inak povedané, Hammel je prírodný a prirodzený muzikant, schopný oslovovať svojimi piesňami, samozrejmými ako nápevy starých ľudoviek, a zároveň vždy prekvapiť netriviálnymi hudobnými obratmi. Aktuálny album Kam a za čím je totiž (ako som už vyzradil v titulku) viac-menej bluesový. A to je v Hammelovej tvorbe novinka. Sám Hammel vysvetľuje, že myšlienka načrieť do prameňa Mississippi dostal práve v New Orleans, v krčme, kde bol štamgastom pes, ktorý vždy dostával do misky trochu piva. V súčasnosti pravdepodobne „vrchný hammelológ“, náš občasný prispievateľ Samuel Ivančák na Hammelovej stránke píše, že skutočným impulzom bolo hosťovanie Hammela na nahrávke skupiny Story Mariana Zimu. Naspieval bluesovku Keď sa nikto nedíva. „To sa mi veľmi páčilo a zazdalo sa mi, že by to mohla byť trochu iná ďalšia autorská cesta,“ spomína Hammel. „Tak aj prvé nahrávky, ktoré vznikli vyše roka dozadu, som urobil práve s touto zostavou okolo gitaristu Reného Lacka. Spravili sme dve skladby, chvíľu to odpočívalo, kým som sa k tomu nevrátil s tým, že v tomto duchu bude celý album.“ Dodajme, že Handlovčan René Lacko je kráľom slovenského rockového blues v štýle Jimiho Hendrixa či Stevieho Ray Vaughana. V roku 1996 si z USA priviezol cenu za druhé miesto na povestnom festivale Jimi Hendrix Guitar Competition, ktorý organizuje priamo Hendrixova rodina, ako najlepší Európan.

Čiže základ albumu bol položený, smer vytýčený. Napokon sa nazbieralo veľa spolupracovníkov, ktorí sa zaslúžili o to, že album je pestrý, má v sebe bluesovú zemitosť a emóciu, aj keď sám Hammel sa za bluesmana nepovažuje a hovorí, že na to treba človeka, ktorý má so žánrom autentickú skúsenosť a žije ho. Album nahrávali špičkoví hudobníci vrátane rockovej gitaristickej elity, a aj preto je to pestrý a pozoruhodný kus hudby. Stačí si však spomenúť, že on vždy vedel prekvapiť nečakanou piruetou. Taký bol aj veľmi kvalitný (a veľmi málo známy) „covidový“ album Srdce bez anjela z roku 2020.

.päť gitaristov
Na dvoch koncertoch, ktoré sa konali v Štúdiu L+S 27. a 28. apríla, kapela nový album uviedla a odzneli z neho úplne všetky skladby (doplnené ďalšími menej známymi kusmi z ostatných albumov). Na pódiu sa zišlo – postupne, ale v dvoch skladbách aj naraz – päť gitaristov: okrem kmeňového Hammelovho spolupracovníka Juraja Buriana aj René Lacko, Peci Uherčík, Pišta Lengyel či jazzový Stano Počaji, ktorí vytvárali kontrasty i mocnú synergiu. To však nebolo zďaleka všetko atraktívne. Klávesista Peter Preložník bol aj producentom albumu a s Hammelom má tiež „odslúžených“ pár desaťročí. Basgitary sa ujal Anton Jaro, veterán a virtuóz, ktorý po smrti Fedora Freša na seba zobral radosti a povinnosti basgitaristu v Prúdoch. Na bicích hrá skalopevný a chápavý Igor „Teo“ Skovay (Fermata, Team). Na sopráne a tenorsaxofóne sa parádne ukázal jazzman Milo Suchomel a sólového spevu sa ujala Andrea Zimányiová. Tá má v tomto projekte dôležitú úlohu: spieva totiž s Hammelom úvodný duet Veď to nie je dôležité. „Je to rozhodne nosná pieseň celého albumu, vystihuje ho. Nápad na duet vyšiel už zo samotného textu, no nejde o žiadnu milostnú či sladkú pieseň, ako tomu v takýchto duetách býva zvykom. Pre mňa je Andrea jedna talentovaná speváčka s úžasným hlasovým fondom a piesni dodala nový rozmer.“ Za zmienku stojí aj remake skladby Hráč z rovnomenného albumu z roku 1975, ktorý v tomto kontexte funguje vynikajúco. No a ešte sa zmieňme, že skladba Na svätého Jána vznikla pred 20 rokmi pre album Kreditka srdca (2003) v spolupráci s Mikim Skutom.

 .sedem textárov
Na albume nájdeme u Hammela rekordný počet textárov – rovných 7. Samozrejme, sú tu Peteraj a Filan, jeden napísal Ľubo Belák, dva spomínaný Marian Zima, jeden menej známy Vlado Slivka, jeden maliar Ivan Pavle a možno najsilnejšie slová napísal Peter Konečný, pričom Neste ma je celkovo jedným z najpôsobivejších songov albumu. Je možno o starnutí, o tom, že človek slabne alebo má slabé chvíľky. Hammel nikdy nerobil zo seba mača, ale takýto odtieň pokory je u neho nový a vítaný. Hudbu skladal Hammel tradične sám, jednou skladbou prispel Peci Uherčík s Petrom Koreňom, jednou Marian Zima a jednou Stano Počaji (Chcem ťa zjesť, čo je skvelý záver albumu s jazzovým oparom).

.späť na koncert
Koncert stál za to každým taktom. Z pokojnej atmosféry lietali iskry (gitarové, klávesové, saxofónové či z hrdla Zimányiovej, a v dvoch skladbách sa zišli na pódiu všetci, čo Hammel komentoval, že ich je ako hadov) a zažili sme aj poctivú džemovačku všetkých hudobníkov. Na záver sa Hammel do standing ovation hrdo spýtal: „Tak koľko vecí ste poznali? Niektorí ani jednu, že?“ Ale jedna (okrem Hráča) predsa len zaznela na úplný záver ako posledný prídavok: Po písmenku na báseň Miroslava Válka. Kompletný playlist, dobrý tip na domáce počúvanie, tie veci stoja za to. A na jeseň sa chystá turné s takýmto programom. Nenechajte si ujsť koncert.

Playlist koncertov v Štúdiu L+S: 1. Kreditka srdca (z rovnomenného albumu, 2003); 2. Srdce bez anjela (z rovnomenného albumu, 2020); 3. Kto je kto (Unplugged, 1995); 4. Milá krásna pripitá (Život je..., 1997); 5. Slušne žiť (Prúdy 1999); 6. Hráč; 7. Kamarátka noc; 8. Túto noc; 9. Salto Mortale; 10. Chcem ťa zjesť; 11. Neste ma; 12. Chcel som ti povedať; 13. Na svätého Jána; 14. Veď to nie je dôležité; 15. Jeseň (z aktuálneho albumu Kam a za čím, 2025); 16. Ako minule (Verejná lyrika, 1987); 17. Po písmenku (Pavol Hammel a Prúdy 1966 – 1975).

Článok Mariana Jaslovského vyšiel v 20. čísle časopisu .týždeň, 9. mája 2025.