Pavol Hammel sa stále s chuťou púšťa do nových výziev: Odvážny krok

Hudba je pre neho návratom k ľuďom, s ktorými tvoril, aj k chvíľam, ktoré navždy zostanú zapísané medzi notami. Práve preto sa stále s chuťou púšťa do nových výziev. Pavol Hammel (76).

Aké ste mali leto? Oddychové alebo skôr pracovné?

S kolegami sme si na začiatku leta povedali, že celý júl nebudeme hrať, ale hneď sme to porušili a mali sme vystúpenia. (Smiech.) Zároveň sme sa venovali prípravám koncertného turné, ktoré nás čaká teraz na jeseň.

Leto bolo teda aktívne, dokonca až tak, že od 3. mája mám doma napustený bazén, no doteraz som sa ja v ňom nekúpal. Ale strávil som nejaký čas s rodinou a s vnúčatami v Chorvátsku, kde sa podľa možností pravidelne striedame na tom istom mieste. Tam sa vždy rád vraciam. To sú moje najkrajšie chvíle.

Už ste naznačili, že na jeseň vyrážate na turné. To bude špeciálne. Povedzme si o ňom viac.

Na turné pôjdeme s novým albumom Kam a za čím, ktorý vyšiel ešte koncom minulého roka a dokonca sa dočkal aj nominácie do finálovej trojice na českých hudobných cenách Anděl v kategórii najlepší slovenský album. V hlave som už dlho držal odvážny sen: zahrať si naživo celý takýto audioprojekt, nie známe skladby, ale iba nové. Preto sme v bratislavskom Štúdiu L+S na jar pripravili dvojicu špeciálnych koncertov, ktoré mali charakter pokusnej premiéry a ľuďom sa to páčilo. Tak som začal premýšľať, že by sme s neznámymi novými pesničkami mohli vyraziť na turné po Slovensku, ale váhal som…

Už ste naznačili, že na jeseň vyrážate na turné. To bude špeciálne. Povedzme si o ňom viac.

Na turné pôjdeme s novým albumom Kam a za čím, ktorý vyšiel ešte koncom minulého roka a dokonca sa dočkal aj nominácie do finálovej trojice na českých hudobných cenách Anděl v kategórii najlepší slovenský album. V hlave som už dlho držal odvážny sen: zahrať si naživo celý takýto audioprojekt, nie známe skladby, ale iba nové. Preto sme v bratislavskom Štúdiu L+S na jar pripravili dvojicu špeciálnych koncertov, ktoré mali charakter pokusnej premiéry a ľuďom sa to páčilo. Tak som začal premýšľať, že by sme s neznámymi novými pesničkami mohli vyraziť na turné po Slovensku, ale váhal som…

Prečo?

Za tie roky na scéne som už urobil množstvo koncertných programov. Pripomeniem napríklad Zelenú poštu s Vargom a Frešom, Prúdy mali veľký koncert v STARS auditóriu v Bratislave a ďalšie po Slovensku. Alebo tiež naše komorné trio s Jurajom Burianom a Petrom Preložníkom. Je to projekt, kde som účinkoval na pódiu len s klavírom a dvoma gitarami a robil som to s veľkou radosťou. Všetky tieto programy som vždy dopĺňal svojimi hudobnými novinkami, no ľudia zväčša aj tak chceli počuť overené hity. Tentoraz som sa však rozhodol ísť inou cestou. Povedal som si, že divákom ponúknem niečo úplne nové. Pravda je totiž taká, že ľudia si zväčša pamätajú dve, tri moje najznámejšie piesne, ale ďalších dvesto-tristo, ktoré som urobil, už nie. (Smiech.)

Naučil som sa na to nehnevať. Som vďačný, že je moja hudba nielenže akceptovaná publikom, ale sa aj predáva. Najdôležitejšie predsa je, či si na vaše koncerty ľudia kúpia lístky a prídu. A mne sa, klopem na drevo, darí zatiaľ stále udržať ich záujem. S takýmto novým programom som sa okrem Štúdia L+S predstavil v júni aj na festivale Valašský špalíček vo Valašskom Meziříčí, ktorý má 40-ročnú tradíciu orientovanú na rock, folk a blues. Úspech bol obrovský, čo ma utvrdilo, že môžem pokračovať aj vo väčších mestách na Slovensku a v Prahe. Verím, že ľuďom na koncertoch nebude až tak chýbať, že nezahrám Medulienku hneď medzi prvými skladbami, ale možno až ako štvrtý prídavok na záver. (Úsmev.) Myslím, že takto postavený program má svoj potenciál. Je to svojím spôsobom výchovný koncert – či ponúknuť ľuďom neznáme staré skladby alebo neznáme nové skladby. Rozhodol som sa pre druhú alternatívu.

Na pódiu sa stretnete s výnimočnou zostavou hudobníkov.

Áno, pre túto príležitosť si zahrám s koncertnou zostavou Band in Blue tvorenou päticou gitaristov – Jurajom Burianom, Reném Lackom, Pištom Lengyelom, Stanom Počajim a Pecim Uherčíkom, ktorých doplní hráč na klávesových nástrojoch Peter Preložník, basgitarista Anton „Toník“ Jaro, bubeník Igor „Teo“ Skovay, saxofonista Milo Suchomel. A aby sa bolo aj na čo pozerať, na pódiu vystúpi speváčka Andrea Zimányiová, s ktorou mám na novom albume aj dueto Veď to nie je dôležité. Táto pieseň je zároveň pointou celého albumu.

Celý rozhovor si môžete prečítať na webe časopisu Život.