Deja vu live

Na konci bieleho domu
býval Ján,
chcel nosiť kvety – nemal komu,
mládenec Ján

Smútok je večer ostrý ako nôž
a bol s ním Ján,
cez okno vošli Pravda a Lož,
mohol si vybrať Ján

Mohol si vybrať Pravdu a Lož
slabý Ján,
mohol si vybrať Pravdu a Lož
váhavý Ján

Mladú, krásnu a vábivú
Lož videl Ján,
starú, všednú a plesnivú
Pravdu spoznal Ján

Večer je tupý ako nôž,
stratený je Ján,
odišli navždy Pravda a Lož,
zostal len smútok a Ján

Človek je navždy sám,
kei spozná Pravdu a Lož,
človek je navždy sám
tak ako Ján

Smiech je praskot suchých konárov,
to vie i Ján,
smiech je praskot suchých konárov,
mŕtvy je Ján

Mýlime sa iba v pannách v prostitútkach nikdy nie
Rozoznáš ich ako colník pašerákov hodiniek
Kto je kto

Jasný rajón peklo s rajom v Devíne a v Kyjeve
Pri každej hre s pravidlami býva ľuďom príjemne
Kto je kto

Majú taxy vymedzené presne
Čo stojí a kedy to klesne
Za peniaze ale vždy len čestne
Kam sa ešte smie a kam už nesmie
Pol hodiny a je koniec presne

Z politiky prišiel teraz medzi ľudí svrab
Neviem kto je prostitútka a kto rovný chlap.

P.Hammel – B.Filan

Vybral som sa v noci na stretnutie s tichom
Pomaličky mizlo mesto za taxíkom

Cesta bola mokrá, pole tmavo spalo
Vystúpil som z auta, ticho tam už stálo

V ošarpaných šatách podjesennej noci
Kráčal som s ním ticho sklonený a bosý

Tak som k ránu kráčal plný toho ticha
Počúval som ticho ako zo mňa dýcha
Počúval som vietor, ako lístie ráta
Vítali ma stromy ako svojho brata

Odvtedy už chodím na stretnutie s tichom
Ponúka ma svojim chlebom, vôňou kríkov

Odvtedy sme s tichom starí dobrí známi
Chodí so mnou všade, keď som sebou samým.

P.Hammel – K.Peteraj

Už sa chlapec z detstva poberá
Už prerástol všetky čiarky na dverách
Už sa chlapec, už sa lúči
Už mu vzali zlatý kľúčik
Už sa chlapec, už sa poberá
Už sa chlapec poberá

Zostal mu len prak a nožík
Pieseň, ktorú tajne zložil
Malý modrý kúsok leta
Všetko, čo si zapamätal

Vôňa stromov, farba polí
Tie najkrajšie prvé góly
A tváre kamarátov

Silný a odvážny
Plachý a nesmelý
Pobeží v ústrety
Tajomstvám dospelých

Detstvo nechal svojim bratom
Cez plece sa za ním obzerá
Už sa chlapec z detstva poberá.

P.Hammel – B.Filan

Medulienka je moja láska
Vodievam ju večer do záhrad
Spievam jej len o sedmikráskach
Učím ju, čo dať, čo nezobrať

Medulienka je moja láska
Sestra srdca môjho belostná
Spievam jej len o sedmikráskach
Pod vankúš jej dávam hviezd plný snár

Potom príde k nám
Tichý hosť tichý hosť
Povieš mám už mám
Lásky dosť, lásky dosť

Medulienka kdesi odletíš
Krásne slová nesieš ktovie kam
Dúfam, že tú hviezdu nestratíš
Neviem, či sa z toho spamätám

Už neviem či dám
Inej meno Medulienka
Už neviem či dám
Inej meno Medulienka.

F.Griglák-P.Hammel-K.Peteraj

Vraj staré kone krásne nosia nahé jazdkyne
Vraj nozdry sa im pri tom rosia, keď sú nevinné
Byť chrbátom tých starých koní, ej, to by bol cval
Nežne by som sa dolu sklonil, telo hore vzal

Vraj staré kone krásne nosia nahé jazdkyne
Vraj nozdry sa im pri tom rosia, keď sú nevinné
Rád letel by som mladým behom, les ten by nás kryl
A počuť by bol žrebcov rehot, smiech tých krásnych chvíľ

Už viem, čo je šťastie, nahá jazdkyňa
Čo na starom chrbte koňa jazdiť začína
Už viem, čo je šťastie, kôň ho prináša
Keď na chrbte nahé dievča niekam unáša.

P.Hammel – K.Peteraj

Mal som ťa v izbách a v jednej piesni
Spala si krásne pod hlavou

Boli sme voľní a predsa väzni
čo z toho nám dnes ostalo

Nebyť toho, že mám srdce na uzol
bol by som ťa dávno zabudol
Tichá vernosť platí napriek nám
Dvakrát dvaja, dvakrát každý sám.

P.Hammel – K.Peteraj

Plakal by som ale nemám za čím
Myslel by som ale nemám na koho
Po písmenku si tu pieseň značím
Opíja ma ako alkohol

Po písmenku po písmenku ďalšie
Ani toľkých v abecede niet
Koľko zrád a podlostí a falše
Nepozeraj nedívaj sa späť

Medzi nami je už všetko jasné
Aj tá láska aj tie rozchody
Kameň zahodený do vody.

P.Hammel – M.Válek

Som blesk a ty si hromozvod
Si vesmír a ja v ňom len bod
Sme jedna loď no žiadny kapitán
Ty márniš so mnou čas
A ja ho zabíjam

Si jama a ja som jeden v nej
Som film a ty si jeho dej
Sme dvaja v tme až po krk vo vode
My zhodneme sa len
Že tak to nepôjde

Ženy sú z hodvábu a muži z ocele
Spoločné majú len deti a postele
Tak sa to v živote
Tak sa to zomelie

Spája nás čo nás rozdelí
Tajomstvá našich postelí
Čas ten im nohy podpílil
Jeden sa v druhom pomýlil.

P.Hammel – K.Peteraj

Ešte mám ten lístok na ktorý si mi napísala
Písmom takým drobnučkým akoby si ho šepkala
Že len tí ktorých máme skutočne radi
Nám môžu dokázať že láska nie je večná
Je to zvláštne stretnúť ťa dnes
Keď sa neoholený prechádzam medzi starými domami
Ktoré na nás hľadia cez svoje slepé okná
Je to zvláštne že sa s tebou opäť rozprávam
Aj keď miesto vecí ktoré by sme chceli a mali povedať
Prekĺzneme vedľa seba po mostíku zbytočných slov
Je to zvláštne prekročiť svoj tieň
Sladké ranné malátnosti vyznania písané do snehu
Akosi zádumčivo sme otupeli

Je to zvláštne že sa už nikdy nespýtaš
Prečo a s kým v záhrade spím
Usmej sa na mňa keď odchádzam

Iba sťahovaví vtáci sa vracajú
Iba stromy majú dosť času na to
Aby mohli žiť v spomienkach
Usmej sa na mňa
Odchádzam.

P.Hammel – B.Filan

Smutná ranná električka a ja v nej
Už ma vezú ako v rakvy sklenenej
Smutno zvonia pred nami
A za nami smutno zvonia
Smutné zvonce v smutnom dni
Smutný sprievod pohrebný

Vždy keď idem takto k tebe
Vždy keď idem takto k vám
Plačem ako na pohrebe

Ľúto mi je vlastnej smrti
Vždy sa niečo vo mne zrúti
Vždycky niečo pochovám

Celé mesto je dnes smutné
Smutné parky smutná pláž
A ja smútim preukrutne
Chodím k tebe keď ma voláš
Chodím aj keď nevoláš.

M.Varga – M.Válek

Mama, akýsi cudzí chlap tu stojí za dverami
Má čudný ksicht, lež vidí sa mi známy
Hovorí že sa volá Kristus
A či mu môžeme dať prachy
Vraj sa mu pomíňali zázraky
Je z toho celý plachý
Iste to bude cudzinec
Egypťan a možno žid
A aby som nezabudol
Pýta aj čosi piť

Tak neviem, mám mu dať čo žiada
Alebo povedať mu nech sa berie
No dobre, dám mu teda šesták
Nemôžme kvôli nemu pustiť perie
O pijatike budem radšej ticho
Samému sa mi to málo páči
Ale je, fakt, až desne zválaný
A kto vie, kde sa vláčil

Mama, on zase pýta vodu
Šlohli nám pohár vravím, nech to pustí z hlavy
Pre istotu mu dám ten šesták
Už naň bol celý žhavý
Vraví, že také drobné dary
Ho držia nad hladinou
A dáva mi s vlastnou podpísanou fotkou
Zvyšky troch zhrdzavených klinov.

P.Hammel – R.McGough-J.Buzássy

Stáročia stojí
Na malom námestí
Pozerá na ľudí
Môcť tak byť jedným z nich

Pri nohách Zvädnuté
Zvädnuté vence
Stojím tu Stáročia
A myslím na dievčence

Stojím tu stojím
S holubom na hlave
Telo mám z mramoru
A nohy boľavé

Pocty a výročia
Dievčatá neľúbia
Hladká ma iba dážď
A nôžka holuba

Prečo raz nezleziem
Z toho podstavca
Prečo sa bojím
Zmeniť na chlapca

Namiesto legendy
Legendy bez chyby
Môcť odísť s priateľkou
na šalát do Ryby.

P.Hammel – B.Filan

Nie som biela vrana ani čierny kôň
Som len murár piesní mám ich plný dom
Nie som Kain či Ábel mudrc ani kráľ
Mám len kľúč od hudby a v tej hudbe tvár

Mám len jednu prosbu Pane
Nech sa stane čo sa stane
Len jednu prosbu Pane mám
Len jednu prosbu Pane
netrhaj mi chlpy z dlane
Nechaj ma tu slušne žiť

Ostatné už nájdem sám

Nie som frontman slávy ani prorok kríz
Chodím kradnúť hudbu vtákom do ulíc
Som len priateľ lásky študent krásnych žien
V bokoch sa im hojdá starý mužský sen.

P.Hammel – K.Peteraj

Niekto zhora skríkol zhasni
odtrhol mi lístok na sny
a ja predtým ako zaspím
rátam svoje kamalásky
Majú veľké múdre deti
pristanú im jemné vrásky
vedia prijímať smiešne kvety
sú to moje kamalásky.

Trochu menej ako lásky
Trochu viac jak kamarátky
Vďaka nim je život krásny
povedzme, že znesiteľný ..
Zo všetkých dní robia sviatky
sú to naše kamalásky.
kamakama, kamakama,
kamakamalásky

Abstinujem. potom chľastám
rád sa postím, prežieram sa,
keď sa túlam, neviem zastať
chápe ma len kamaláska
cítia to čo nikto iný
odpúšťajú naše viny
ako my im odpúšťame
ak aj my ich opúšťame

Vydržia byť celkom samy
veria v naše sebaklamy
trocha dcéry kúsok mamy
dokážu byť v diaľke s nami.

P.Hammel – B.Filan

Svet je veľké bojisko
A ja iba malý pes
Možno nájdem niekde kosť
Možno že sa stratím dnes
Tomu svojmu pánovi
Čo sa díva z hora
Ja ten malý ľudský pes
Kvapka vody z mora

Svet je krásna kulisa
A ja iba malý pes
K svojmu tieňu túlim sa
A bežím cez nočný les
Bez duše a bez pána
Stratený tam kdesi
Pod hviezdami na zemi
V prázdne čo ma desí

Svet je strašne krutý ring
A ja iba malý pes
So mnou sa je radosť biť
Ukázať mi veľkú päsť
Pán sa na to pozerá
A dobre sa baví
Je to sranda prísť na svet
A nemať žiadne svaly

Prečo nie som veľký pes
Väčšiu pravdu by som mal
Prečo nie som veľký pes
Prečo králik nie je kráľ.

P.Hammel – K.Peteraj

Milá, krásna, pripitá
Chcem sa nadýchať do sýta
tvojich senzačných vôní
Uhádni, v ktorom srdci mi zvoní
Poďme spolu tam, kde sme neboli
Ten úsmev v nohavičkách bolí, nebolí

Najviac mi chutí to,
čo mi zakážeš
a predsa dovolíš,
alebo…

V jednom oku máš slniečka
a v druhom dažde
To poznám, to hovoríš každej
Milujem tvoje prsty,
chuť našich závratí.
Hladkáš ma proti srsti
a to, čo odíde, nikdy sa nevráti.

P.Hammel – B.Filan

S tebou by som chcel veslovať,
alebo píliť drevo
rozumieť si aj bez slov
a vyplakať sa spevom

S tebou by som chcel vyriešiť
jeden večný problém
ako je možné spolu žiť
vychádzať pri tom dobre

Tak poďme vyskúšať celú stupnicu
krásnych bolestí jednu po druhej
Ja viem, že pochopia známi neznámi
že tak nemal rád nikto pred nami.

P.Hammel – B.Filan

Koľko kôl ešte zvládnem v ringu chľastu
Dokedy sa mi polámané veci zrastú
Koľko ma čaká ciest a koľko tratí
To všetko zistím až keď to stratím

Dokedy mi na potulky bude stačiť šťava
Až kam môže od brehu človek plávať
S tým že dokáže sa ešte vrátiť
To všetko zistím až keď to stratím

Dokedy mi bude v láske padať šestka
Koľkokrát ešte môžem koniec sveta zmeškať
Či mám dosť času alebo sa mi kráti
To všetko zistím až keď to stratím

Nech robím čo robím
Nech sa ako chcem snažím
To čo mám
To si viac nevážim ako vážim
Kľudne tu rozdávam
To o čo iný žobre
Ja ani netuším že aj vtedy keď mi je zle
Tak je mi strašne dobre

Koľkokrát ešte budeš lampa a ja svetlo
Dokedy si budem tykať s vetrom
Dokedy budem môcť kreditkou srdca platiť
To všetko zistím až keď to stratím.

P.Hammel – B.Filan

Som blesk a ty si hromozvod
Si vesmír a ja v ňom len bod
Sme jedna loď no žiadny kapitán
Ty márniš so mnou čas
A ja ho zabíjam

Si jama a ja som jeden v nej
Som film a ty si jeho dej
Sme dvaja v tme až po krk vo vode
My zhodneme sa len
Že tak to nepôjde

Ženy sú z hodvábu a muži z ocele
Spoločné majú len deti a postele
Tak sa to v živote
Tak sa to zomelie

Spája nás čo nás rozdelí
Tajomstvá našich postelí
Čas ten im nohy podpílil
Jeden sa v druhom pomýlil.

P.Hammel – K.Peteraj